Príspevky

História rádioklubu OM3KEU

Počas môjho pôsobenia na SPŠJM 1958 – 1985, bola na škole pre študentov k dispozícii kolektívna rádiostanica so značkou OK3KEU, kde mohli študenti vo voľnom čase, ale veľakrát aj cez prestávky a voľné, či suplované hodiny, nadväzovať rádiové spojenia prakticky z celým svetom fónicky, alebo telegraficky.   Neskôr, keď sme získali mechanický ďalekopisný stroj aj digitálne a to bol rachot v rádioklube na treťom poschodí. Otcom rádioamatérskeho vysielania na škole bol Ing.Imrich Ikrényi, OK3IP, ktorý po návrate z   koncentračného tábora Mauthausen sa stal riaditeľom školy. V roku 1951 požiadal o koncesiu pre kolektívnu rádioamatérsku stanicu OK3KEU pre študentov a sám tiež pracoval pod svojou značkou až do roku 1956 . Po odchode do Bratislavy, síce sporadicky, ale ním vyškolení operátori pokračovali viacmenej ilegálne vo vysielaní ďalej, bez vedúceho operátora, ktorým bol dovtedy Ing. Ikrényi. Potom sa tejto funkcie ujal banskobystrický rádioamatér Milan Kešiar OK3UI   a vykonával ju a
Čítať ďalej
História rádioklubu OM3KUV                                                                                        Rádioklub OK3KUV, OM3KUV vznikol v roku 1980 a zanikol v roku 1997 Založenie rádioklubu Významným dňom pre rádioamatérov III. bratislavského obvodu sa stal 28. október 1980. V tento pamätný deň sa na aktíve rádioamatérov   III. obvodu rozhodlo o založení rádioklubu pri Obvodnom výbore Zväzarmu III v ZO Zväzarmu   "Kamzík". Na tomto aktíve za účasti zástupcov Obv Zväzarmu III (ing. Mikulčík , ing. Vysočány) a za prítomnosti zástupcov MV Zväzarmu   (p. Barnová a Rudo Heriban, OK3ZM) ako i zástupcov RRa Obvodného výboru Zväzarmu III sa rozhodlo, že VO rádioklubu bude Milan Horváth , OK3CDN. Tiež sa rozhodlo , že stanica bude umiestnená v priestoroch Obvodného výboru Zväzarmu III na Družstevnej ulici č.2. Pridelenú miestnosť si zakladajúci členovia rádioklubu brigádnicky opravili a zabezpečili v zmysle platných predpisov   a povoľovacích podmienok .   Nákl
Čítať ďalej
Obraz
História vzniku rádioklubu Modra OK3OBM, OK3KBM                                                 V roku 1949 navštívil Edo Maryniak, neskorší OK3MR, priateľov v Modre, ktorí mali záujem o rádioamatérstvo. Porozprával im podrobnosti o rádioamatérskej prevádzke, zahral im morzeovku na ručnom kľúči a porozprával podrobnosti o telegrafnej prevádzke na letisku Piešťany, kde pracoval. Členovia krúžku boli Jožko Lančarič zo Šenkvíc, Karol Taubinger, Jano Šimko, neskorší OK3OC, Jardo Mockovčák, neskorší OK3QA, Ferko Belko, neskorší OK3CBH, všetci z Modry. Jožko Lančarič medzitým absolvoval rádioamatérsky kurz vo Svite a na jeseň 1950 začal chodiť na elektrotechnickú priemyslovku do Bratislavy. Keďže už mal skúsenosti s rádioamatérskou prevádzkou začal učiť ostatných Modranov. Karol Taubinger bol šikovný technik a neskôr pracoval na TV vysielači na Kamzíku, Janko Šimko pracoval v v televízii (v prenosoch), Ferko Belko na Mestskej správe telekomunikácií, čiže všetko profesionáli, technici. Po
Čítať ďalej
Obraz
História rádioamatérstva vo Svite                                                                                                     Po vojne vznikla vo Svite Baťova škola práce, ktorá mala odbory "Pre administratívu", "Pre chemickú výrobu", "Pre textilnú výrobu" a "Pre strojarinu", kde patrili aj elektrikári. Škola mala zaujímavý spôsob vyučovania. Bežný deň študenta začínal ráno o 6.00 nástupom do práce, ktorú končil o 14.00. Rýchlo išli na obed a potom boli v škole až do 19.30. Každý týždeň dostali za prácu 198 korún, z toho zaplatili 100 korún za stravu, 12 korún za ubytovanie a 15 korún za školné. Zvyšok im zostal, ale museli si ho uložiť na knižku. Študenti si nesmeli pýtať peniaze od rodičov, čo si zarobili, z toho museli vyžiť. Vreckové mali asi 10 korún, takže na zmrzlinu tiež mali. Mali však sociálne vymoženosti, o ktorých sa v tom čase nikomu ani nesnívalo. Absolventi tvrdili, že štúdium bolo ťažké a nie všetci ho zvládli, ale napr
Čítať ďalej
Obraz
Krátka história slovenských rádioamatérov do roku 1952                                                   Tento príspevok je spolu s elektronickou publikáciou "Historické QSL lístky československých rádioamatérú" uverejnenou na stránkach ČRK, upresňujúcim doplnkom mojej knihy o histórii rádioamatérstva v ČSR [1].      Prví rádioamatéri u nás boli slovenskí študenti na českých technických univerzitách, dôstojníci československej armády a českí rádioamatéri, žijúci na Slovensku.  Prví slovenskí rádioamatéri - inžinieri      Traja rádioamatérski velikáni Ing. Samuel Šuba, OK3SP (3.8.1907 - 7.10.1995), Ing. Karol Dillnberger, OK3ID (1912 - 11.8.1996) a Ing. Imrich Ikrényi, OK3IP (5.1.1909 - 29.1.1962), boli prvými legálnymi slovenskými rádioamatérmi. Koncesie dostali v roku 1931, ale skôr vysielali načierno. Som presvedčený, že Samko, OK3SP bol prvým slovenským rádioamatérom, ktorý spravil vôbec prvé spojenie zo Slovenska, lebo jeho nelegálna činnosť začala už v rokoch
Čítať ďalej