História rádioamatérstva vo Svite                                                                                                    

Po vojne vznikla vo Svite Baťova škola práce, ktorá mala odbory "Pre administratívu", "Pre chemickú výrobu", "Pre textilnú výrobu" a "Pre strojarinu", kde patrili aj elektrikári. Škola mala zaujímavý spôsob vyučovania. Bežný deň študenta začínal ráno o 6.00 nástupom do práce, ktorú končil o 14.00. Rýchlo išli na obed a potom boli v škole až do 19.30. Každý týždeň dostali za prácu 198 korún, z toho zaplatili 100 korún za stravu, 12 korún za ubytovanie a 15 korún za školné. Zvyšok im zostal, ale museli si ho uložiť na knižku. Študenti si nesmeli pýtať peniaze od rodičov, čo si zarobili, z toho museli vyžiť. Vreckové mali asi 10 korún, takže na zmrzlinu tiež mali. Mali však sociálne vymoženosti, o ktorých sa v tom čase nikomu ani nesnívalo. Absolventi tvrdili, že štúdium bolo ťažké a nie všetci ho zvládli, ale napriek tomu mali študenti aj čas na svoje koníčky. Od začiatku bol na internáte aj rádioamatérsky krúžok, z ktorého vyšlo zopár významných rádioamatérov. 
Vedúci krúžku bol Štefan Tóth, OK3-8341, pracovník oddelenia závodného rozhlasu Baťa-Svit. Členovia boli Lojzo Dlugoš, neskôr OK3JS, Jano Ondruš, OK3-8380, od roku 1948 mal značku OK3QO, Jožo Lančarič, OK3-8501, neskôr OK3BA, ktorý prišiel do Svitu koncom júla 1947, Vilo Tonkovič OK3-8502, Zoltán Frieder, OK3-8504, ďalej Ivan Fraštacký, OK3-8548, neskôr OK3IF, prišiel do Svitu cez prázdniny 1946, Anton Kabát, OK3-8549, Jožo Horský, OK3-8653, neskôr OK3HM, prišiel do Svitu v druhej polovici augusta 1947 a už nestihol chodiť do krúžku. Mal prijímač PENTO SW3AC, morzeovku sa učil sám a veľa počúval na amatérskych pásmach. 
Jožko Lančarič, Ivan Fraštacký a Jožko Horský boli elektrikári, Jano Ondruš bol administratívny pracovník a Tonko Kabát bol strojár. Jožo Lančarič a Jožo Horský odišli v auguste 1950 na štvorročnú elektrotechnickú priemyslovku do Bratislavy. Po skončení priemyslovky pokračoval Jožo Horský na Elektrofakulte SVŠT v Bratislave a tam bol členom OK3KFF. Zoltán Frieder bol viac zameraný na audiotechniku a po čase prestal chodiť na kurz aj do klubu. Neskôr zo Svitu odišiel a pracoval v SF na Kolibe. 


QSL Štefana Tótha, OK3-8341


QSL Jana Ondruša, OK3-8380




QSL Joža Lančariča, OK3-8501


QSL Vila Tonkoviča, OK3-8502
QSL Zoliho Friedera

QSL Iva Fraštackého, OK3-8548

QSL Anton Kabáta, OK3-8549


QSL Joža Horského, OK3-8653



V krúžku sa učili hlavne morzeovku, rádioamatérsku prevádzku a vo voľných chvíľach veľa počúvali na rádioamatérskych pásmach. Z rádiotechniky preberali len základy. K dispozícii mali prijímače TORN eb a E10aK a najviac počúvali telegrafné spojenia. 


Pohľad na RP shack, zľava zdroj, TORN eb a E10aK

Na jeseň v roku 1950 založili Jano Ondruš, OK3QO neskorší ZO klubu, Ivan Fraštacký, neskôr OK3IF a Lojzo Dlugoš, neskôr OK3JS, kolektívnu rádiostanicu OK3OTY, ktorá pracovala pri závodnom klube ROH Tatrasvit. Bola umiestnená na prízemí spoločenského domu vo Svite.


Jano Ondruš, OK3QO v roku 1952

V roku 1953 sa im zmenila značka na OK3KTY, v roku 1954 sa presťahovali do Popradu a tam je rádioklub dodnes. 


Tóno Kabát, Jožo Horský a Ivo Fraštacký vysielajú na 56 MHz


Tóno Kabát, Irenka Gajdáčová a Zoltán Frieder pri konštrukcii prístroja


Jano Ondruš, Ivan Fraštacký, Tóno Kabát, Štefan Tóth, Irenka Gajdáčová a Zoltán Frieder
pri výuke prevádzky


86 ročný Tóno Kabát pri včeličkách


Zľava Pavel Horváth, Miro Dýlik, Jožo Tíma, Fero Macuriak, Jožo Horský, ?, ?,
Irenka Gajdáčová, MUDr. Vignati, Jano Ondruš a Tóno Kabát na zjazde ČAV na Sliači 1950

Teraz, po 67. rokoch môžeme konštatovať, že Štefan Tóth, Tóno Kabát a Vilo Tonkovič po pôsobení v Svite nezískali rádioamatérske povolenie. Tóno Kabát žije v Komárne a všetky poslucháčske lístky venoval do historického albumu. Jano Ondruš mal značku OK3QO od roku 1948 do konca života, v 50. rokoch žil v Poprade a potom v Bratislave. V Poprade navštevoval rádioklub OK3KTY a v Bratislave OK3KJF. Lojzo Dlugoš býval v Humenom, mal značku OK3JS a dlhé roky bol ZO na OK3KHU v Humenom. Jožko Lančarič žije v Bratislave, značku má OK3BA a dlhé roky pracoval v DPMB. Bol ZO OK3OBM v Modre a neskôr bol členom OK3KJF v Bratislave. Ivan Fraštacký mal značku OK3IF a až do konca života býval v Bratislave. Postupne bol členom rádioklubov v Poprade, v Humenom a nakoniec na OK3KJF v Bratislave. Jožko Horský mal značku OK3HM, robil námestníka v Chirane Piešťany, býval v Piešťanoch a v Moravanoch nad Váhom. Bol členom rádioklubu OK3KVE v Piešťanoch a pri svojich cestách pracoval ako 9G1HM z Guiney, SM2DWH/S2 z Bangladéša, VE3AGY a VE3HMD z Kanady a VK3BMD z Austrálie.
Toto je krátka história jedného z prvých rádioklubov na Slovensku, z ktorého vyšlo veľa aktívnych amatérov. 




Obľúbené príspevky z tohto blogu

História rádioklubu OM3KEU