Krátka história slovenských rádioamatérov do 1952

História vzniku rádioklubu Modra OK3OBM, OK3KBM                                                 V roku 1949 navštívil Edo Maryniak, neskorší OK3MR, priateľov v Modre, ktorí mali záujem o rádioamatérstvo. Porozprával im podrobnosti o rádioamatérskej prevádzke, zahral im morzeovku na ručnom kľúči a porozprával podrobnosti o telegrafnej prevádzke na letisku Piešťany, kde pracoval. Členovia krúžku boli Jožko Lančarič zo Šenkvíc, Karol Taubinger, Jano Šimko, neskorší OK3OC, Jardo Mockovčák, neskorší OK3QA, Ferko Belko, neskorší OK3CBH, všetci z Modry. Jožko Lančarič medzitým absolvoval rádioamatérsky kurz vo Svite a na jeseň 1950 začal chodiť na elektrotechnickú priemyslovku do Bratislavy. Keďže už mal skúsenosti s rádioamatérskou prevádzkou začal učiť ostatných Modranov. Karol Taubinger bol šikovný technik a neskôr pracoval na TV vysielači na Kamzíku, Janko Šimko pracoval v v televízii (v prenosoch), Ferko Belko na Mestskej správe telekomunikácií, čiže všetko profesionáli, technici. Po

História rádioamatérstva vo Svite                                                                                                     Po vojne vznikla vo Svite Baťova škola práce, ktorá mala odbory "Pre administratívu", "Pre chemickú výrobu", "Pre textilnú výrobu" a "Pre strojarinu", kde patrili aj elektrikári. Škola mala zaujímavý spôsob vyučovania. Bežný deň študenta začínal ráno o 6.00 nástupom do práce, ktorú končil o 14.00. Rýchlo išli na obed a potom boli v škole až do 19.30. Každý týždeň dostali za prácu 198 korún, z toho zaplatili 100 korún za stravu, 12 korún za ubytovanie a 15 korún za školné. Zvyšok im zostal, ale museli si ho uložiť na knižku. Študenti si nesmeli pýtať peniaze od rodičov, čo si zarobili, z toho museli vyžiť. Vreckové mali asi 10 korún, takže na zmrzlinu tiež mali. Mali však sociálne vymoženosti, o ktorých sa v tom čase nikomu ani nesnívalo. Absolventi tvrdili, že štúdium bolo ťažké a nie všetci ho zvládli, ale napr

Krátka história slovenských rádioamatérov do roku 1952                                                   Tento príspevok je spolu s elektronickou publikáciou "Historické QSL lístky československých rádioamatérú" uverejnenou na stránkach ČRK, upresňujúcim doplnkom mojej knihy o histórii rádioamatérstva v ČSR [1].      Prví rádioamatéri u nás boli slovenskí študenti na českých technických univerzitách, dôstojníci československej armády a českí rádioamatéri, žijúci na Slovensku.  Prví slovenskí rádioamatéri - inžinieri      Traja rádioamatérski velikáni Ing. Samuel Šuba, OK3SP (3.8.1907 - 7.10.1995), Ing. Karol Dillnberger, OK3ID (1912 - 11.8.1996) a Ing. Imrich Ikrényi, OK3IP (5.1.1909 - 29.1.1962), boli prvými legálnymi slovenskými rádioamatérmi. Koncesie dostali v roku 1931, ale skôr vysielali načierno. Som presvedčený, že Samko, OK3SP bol prvým slovenským rádioamatérom, ktorý spravil vôbec prvé spojenie zo Slovenska, lebo jeho nelegálna činnosť začala už v rokoch