Krátka história slovenských rádioamatérov do roku 1952                                             

     Tento príspevok je spolu s elektronickou publikáciou "Historické QSL lístky československých rádioamatérú" uverejnenou na stránkach ČRK, upresňujúcim doplnkom mojej knihy o histórii rádioamatérstva v ČSR [1].

     Prví rádioamatéri u nás boli slovenskí študenti na českých technických univerzitách, dôstojníci československej armády a českí rádioamatéri, žijúci na Slovensku. 

Prví slovenskí rádioamatéri - inžinieri
     Traja rádioamatérski velikáni Ing. Samuel Šuba, OK3SP (3.8.1907 - 7.10.1995), Ing. Karol Dillnberger, OK3ID (1912 - 11.8.1996) a Ing. Imrich Ikrényi, OK3IP (5.1.1909 - 29.1.1962), boli prvými legálnymi slovenskými rádioamatérmi. Koncesie dostali v roku 1931, ale skôr vysielali načierno. Som presvedčený, že Samko, OK3SP bol prvým slovenským rádioamatérom, ktorý spravil vôbec prvé spojenie zo Slovenska, lebo jeho nelegálna činnosť začala už v rokoch 1923 - 1925. 



     Všetci traja absolvovali brniansku techniku, kde sa "vyučili" aj za rádioamatérov a nášmu hobby sa venovali až do konca života. Vysielali už za éry prijímačových jednolampoviek a kryštálom riadených sólooscilátorov, čo bol začiatok 30. rokov. Potom za éry PENTA SW3AC a viastupňových, kryštálom riadených CW/AM vysielačov, čo bolo tesne pred a po vojne a v 50.-60. rokoch s koristnými vojenskými prijímačmi a vysielačmi s VFO a násobičmi. Samko a Karol sa dožili i moderných SSB zariadení a ich zariadenia boli vždy na úrovni doby. 
     Všetkých troch spojila do jednej partie v roku 1944 stavba a prevádzka Slobodného slovenského vysielača SNP. Bližšie sa o tom dočítate v knihe [1], alebo v článku [2], kde to je napísané komplexne. Potom boli postupne funkcionármi ČAV, respektíve SSKA a ako profesionáli boli uznávanými odborníkmi vo svojej oblasti. 



     V historickom zozname rádioamatérov bol medzi prvými piatimi aj Ing. Ondrej Bílek, OK3ER, ktorý sa pomerne málo zúčastňoval klubového života a po roku 1937 sa už v zoznamoch rádioamatérov nevyskytoval. Po vojne sa ako zástupca Povereníctva pôšt zúčastňoval valných zhromaždení SSKA. Zaujímavé je, že v roku 1966 ma na Telekomunikačnej katedre elektrofakulty SVŠT učil bielovlasý Ing. Ondrej Bílek a ako som neskôr zistil, bol to bývalý OK3ER. Prvú päťku slovenských rádioamatérov dopĺňal V. Jankovitch, OK4QO, ale ten pracoval len v rokoch 1928-29 ako unlis a nikdy neabsolvoval rádioamatérske skúšky. 



Prví slovenský rádioamatéri - vojaci
     Druhá skupina prvých slovenských rádioamatérov boli dôstojníci československej armády, Telegrafnú rádiovú prevádzku a rádiotechniku ich naučili vo vojenských kurzoch a ako rádioamatéri mohli nadväzovať nie len prísne vojenské spojenia, ale spojenia s rádioamatérmi na celom svete. Vlado Dančík OK3DC, Arpád Dúbravský OK3DB a Michal Dovina-Kmeťo OK3DK dostali koncesie v rokoch 1934-35 a v armáde mali rôzne oblasti pôsobenia.



     Spoločné začiatky mali v kurze rádiomechanikov telegrafného vojska v Turnove, kde bolo medzi učiteľmi veľa rádioamatérov. Vlado Dančík sa najskôr dostal slúžiť na Podkarpatskú Rus, značku mal OK4DC a neskôr pochodil celú republiku. Arpád Dúbravský bol major u polície. Slúžil v Bratislave u "Dvoch levov" a tam založil rádioklub OK9BB. Michal Dovina-Kmeťo bol veliteľ Vojenskej rádiovej ústredne  v Bratislave.


     Pri každej príležitosti sa všetci traja snažili o výchovu nových rádioamatérov. Ich najznámejší žiaci boli boli vojaci Jozef Krčmárik, neskorší OK3JK a OK3DG, Kliment Čulen, neskorší OK3NZ a Ján Čemerička, neskorší OK3BJ/OK3CJ, ktorí dostali koncesie až po vojne, hoci Jožko Krčmárik dostal koncesiu OK3JK už za Slovenského štátu v roku 1941, ale na túto značku si veľa nezavysielal.





Prví rádioamatéri na Slovensku, ktorí len dočasne bývali na Slovensku
     Boli to rádioamatéri, ktorí boli v tridsiatich rokoch preložení na Slovensko, alebo tu pracovali ich rodičia. Niektorí získali koncesiu na Slovensku, tí starší už prišli ako OK1/OK2 a na Slovensku pomáhali vychovávať nových rádioamatérov.
   JUDr. Július Randýsek, získal koncesiu OK3JR v roku 1931, pracoval na rádiostanici Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Bratislave a neskôr sa stal tajomníkom rozhlasovej spoločnosti "Radiojournal". Robil aj rozhlasového reportéra a propagátora amatérskeho vysielania v dennej tlači. 


     Z Brna prišiel pracovať na Riaditeľstvo pôšt Ing. Vladimír Lhotský, OK2LS. Jeho články v predvojnových Krátkych vlnách mali vysokú odbornú úroveň a jeho vysielacie zariadenie vyzeralo profesionálne. Na Spojoch mal na starosti veľký rozhlasový vysielač "Bratislava II" na Feribe, dnešný Prievoz.


     V roku 1935 preložilo Ministerstvo národnej obrany do funkcie veliteľa letectva na Zemské vojenské veliteľstvo v Bratislave, predsedu ČAV, plukovníka Jaroslava Skálu, OK3VA.


      Na Masarykovom gymnáziu v Bratislave, v súčasnosti je to gymnázium Gröslingová - Gamča bol riaditeľom profesor Eugen Říman, OK3RI a založil tam rádioklub OK3MSG, z ktorého vyšli dvaja známi rádioamatéri Béďa Micka, OK3MB, neskôr OK1MB a Miroslav Havlíček, OK3TW, neskôr OK1TW. Veľa pracoval s perfektnou fóniou v pásme 80 metrov. 


      Na Štátnej priemyselnej škole, dodnes je to Stredná priemyselná škola strojnícka na Fajnorovom nábreží učil profesor Ing. Jiří Voitl, OK3YY, ktorý prišiel z Brna. Založil tam rádioklub OK3PBR, z ktorého často vysielal.


     Z Brna ešte prišiel v roku 1936 Dr. Egon Flus, OK3XF, ktorý si po vojne zmenil meno na Vojtěch Farský.    
     Počas vojenskej služby na Slovensku postupne slúžilo veľa českých a moravských rádioamatérov, ktorí tu aktívne vysielali a pracovali v miestnych spolkoch. Postupne tu boli: Antonín Jecelín, OK3AI v Prešove, František Filip, OK3FI v Trnave, Josef Herel, OK3HR v Bratislave, Ing. Bohumil Teplý, OK3LA v Trnave, Ing. Oskar Macek, OK3MK v Trnave, Josef Novák, OK3MZ v Prešove, Josef Rúžička, OK3RC v Prešove, Josef Hájek, OK3CF v Turčianskom Svätom Martine a v Trnave, František Malý, OK4FM v Užhorode, Vojtěch Henrich, OK3HV v Záturčí pri Turčianskom Svätom Martine, Ing. Otakar Slezák, OK3IS v Turčianskom Svätom Martine, Bedřich Křižka, OK4KZ v Užhorode, V. Nejedlý, OK3MW v Bratislave, Otmar Horáček, OK3OH v Košiciach, Konštantín Surýnek, OK3SX v Košiciach, Rudolf Koutský, OK3TK v Košiciach, Vilém Prasiel, OK4VM v Užhorode, Augustín Voda, OK3VX v Prešove, Jaroslav Vyvadil, OK3VY v Bratislave a ďalší do roku 1938, po ktorom sa všetci českí amatéri museli vrátiť do Čiech. 
     Na Slovensko však prišli českí amatéri, ktorí tu zostali navždy. Ing. Miloslav Švejna, OK3AL prišiel v roku 1936 do Podbrezovej, v roku 1937 sa vrátil do Čiech, ale počas SNP už zase býval v Podbrezovej. V roku 1964 sa presťahoval do Košíc, kde pracoval ako technický námestník vo VSŽ až do odchodu do penzie. 



     Jaromír Loub, OK3IT prišiel do Banskej Bystrice v roku 1938 a už tam zostal do konca života. 




     Ing. Karel Šubrt, OK3SU prišiel po vojne do Veľkých Kostolian kde robil riaditeľa rozhlasového vysielača a tiež tu zostal dlho.



Slovenskí rádioamatéri v povojnovom období
     Do roku 1948 vydávalo amatérske koncesie Ministerstvo pôšt a značky boli zverejňované v časopise Krátke vlny, ale od polovice roku 1948 začalo vydávať koncesie Ministerstvo vnútra -Radiokomunikačný Kontrolný Úrad a prestali sa zverejňovať adresy nových koncesionárov. Laco, OK1AD si dal veľkú prácu a pozisťoval na úradoch vydané koncesie v týchto rokoch. Informácie o vydaných koncesiách do roku 1948 čerpal z Poštových vestníkov a od polovice roku 1949 z dokumentov "Archívu bezpečnosti štátu" v Prahe, ktoré ale neobsahujú všetky vydané značky. V rokoch 1946-1952 vysielalo zo Slovenska ešte veľa OK1/OK2 rádioamatérov, hlavne dôstojníkov armády. Tu je Lacov zoznam slovenských koncesionárov v rokoch 1946-1952, doplnený vydanými značkami z Krátkych vĺn. 

1946

OK3IP - Ing. Imrich Ikrényi, Banská Bystrica
OK3SU - Ing. Karel Šubrt, Veľké Kostolany
OK3DG - por. Jozef Krčmárik, Nové Mesto nad Váhom
OK3ID - Ing. Karol Dillnberger, Banská Bystrica
OK3DK - por. Michal Dovina-Kmeťo, Bratislava
OK3LY - por. Štefan Bohunský, Bratislava
OK3SP - Ing. Samuel Šuba, Bratislava

1947

OK3AL - Miloslav Švejna, Podbrezová-Piesok
OK3NZ - škpt. Kliment Čulen, Nové Mesto nad Váhom
OK3IF - Ing. Dezider Nehnevaj, Bratislava
OK1DC, OK3DC - Vlado Dančík, Praha
OK3GX - por. Jozef Burgan, Nové Mesto nad Váhom
OK3GW - šrtm. Arnošt Veselý, Nové Mesto nad Váhom
OK3PE - šrtm. Eugen Paxner, Nové Mesto nad Váhom
OK3FQ - npor. Ferdinand Fritz, Nové Mesto nad Váhom
OK3IB - šrtm. Ignác Bako, Nitra
OK3MN - prap. dsl. Jozef Mayer, Bratislava
OK3IT - Jaromír Loub, Banská Bystrica
OK3WM - František Hroš, Považská Bystrica
OK3GV - Bedřich Friedländer, Bratislava
OK3WT - Jozef Kilián, Bratislava
OK3ZL - Jozef Kilián, Bratislava, zmena značky
OK3YU - škpt. Ludvík Hrúza, Nové Mesto nad Váhom
OK3FD - Jozef Ďurica, Bratislava
OK3MJ - por. Michal Jurík, Bratislava
OK3JL - Michal Jurák, Nové Mesto nad Váhom
OK3GI - Ondrej Víťaz, Nové Mesto nad Váhom
OK3KK - Július Kodrík, Trnava
OK3MD - Ing. Miroslav Dýlik, Žilina
OK3IQ - Belo Hák, Polomka
OK3CJ - strážm. NB Ján Čemerička, Nitra
OK3HV - šrtm. Vojtech Hamrúch, Bratislava ???
OK3JT - Ján Svitek, Prešov
OK3ZY - Ing. Ladislav Zamborský, Trnava
OK3RR - Otakar Halaš, Bratislava, od roku 1946 OK2RR, Brno

1948

OK3EV - Ján Vojnar, Bratislava
OK3QU - Ignác Magáň, Bratislava
OK3AG - František Macuriak, Trenčín
OK3BV - Pavel Benčík, Dolné Brhlovce
OK3IL - Anna Vigašová, Banská Bystrica
OK3IX - Vladimír Škrabala, Banská Bystrica
OK3IS - Ján Šuška, Banská Bystrica
OK3IC - Jozef Surmík, Banská Bystrica
OK3IZ - František Argalás, Banská Bystrica
OK3QO - Ján Ondruš, Svit
OK3FA - Michal Štefanko, Bratislava
OK3DB - mjr. NB Arpád Dúbravský, Bratislava
OK3HV - Vojtěch Hamrúch, Nové Mesto nad Váhom
OK3CJL - Jozef Láslop, Bratislava

1949

Žiadne informácie o nových OK3 koncesiách

1950

OK3EM - Emil Michálka, Bratislava
OK3HQ - Teodor Halás, Senica
OK3IA - Pavel Horváth, Bratislava
OK3JY - Jozef Valík, Bratislava
OK3KD - Dezider Kleinmann, Bratislava
OK3MF - Martin Kružič, Bratislava
OK3MR - Eduard Maryniak, Piešťany
OK3MK - Vincent Medek, Bratislava
OK3PA - Anton Poliačik, Bratislava
OK3RD - Ján Rudič, Košice
OK3ZS - Štefan Zlatovský, Piešťany
OK3CZI, OK3ZX - Ivan Zlocha, Cífer
OK3ZG - Miloslav Žirko, Bratislava

1951

OK3BF - Jozef Bajan, Trnava
OK3GA - Peter ?, Šamorín
OK3HM - Jozef Horský, Piešťany
OK3UG - František Urban, Šamorín
OK3VL - Vojen Lokvenc, Nové Mesto nad Váhom
OK3VP - Pavel Výrostek, Šamorín

1952

OK3LA - Jozef Tíma, Bratislava
OK3MM - Ján Horský, Piešťany
OK3EM - Ľudoví Ondriš, Trnava
OK3AE - Antonín Adámek, Bratislava
OK3PT - Karel ?,?

Vznik kolektívnych staníc v ČSR

     Rádiokluby začali vznikať od roku 1931 na základe vtedajších povoľovacích podmienok. Pravidlá boli jednoduché, všetci kluboví operátori museli mať koncesiu a typ volacej značky bol rovnaký ako pri súkromných koncesiách. Do roku 1938 pracovali na Slovensku tieto rádiokluby:
OK3AX - Pohronský rádioklub, Banská Bystrica
OK9BB - Rádioklub polície, Bratislava u "Dvoch levov"
OK3MSG - Rádioklub gymnázia Groslingová, Bratislava
OK3PBR - Rádioklub Priemyselnej školy strojníckej, Bratislava

     Od 1.1.1948 zaviedli v povoľovacích podmienkach termín kolektívne stanice a volacie značky boli typu OK3Oxx. Od 1.1.1949 boli v povoľovacích podmienkach spresnené pravidlá zriaďovania kolektívnych staníc. Od 1.4.1951 sa zaviedli do povoľovacích podmienok kolektívne stanice ZOK, ktoré sa prednostne zakladali až do roku 1956. ZOK bola kolektívna stanica "triedy C", zodpovedný operátor bol len RO a operátori na kolektívnej stanici mohli vysielať len v triede C, CW na pásmach 160 a 80 metrov a CW, FONE na pásmach vyšších ako 50 MHz s výkonom 10 W. Čiže zodpovedný operátor ZOK musel mať len vysvedčenie rádiového operátora. Od 1.1.1953 sa volacie značky zmenili na OK3Kxx. 

     Samozrejme v tej dobe existovali i klasické kolektívne stanice, ktorých ZO mal vlastnú koncesiu triedy B, PO boli samostatní operátori triedy B a RO boli rádioví operátori, ktorí mohli pracovať len v triede C pod dohľadom ZO a PO. V triede B sa mohlo vysielať CW, FONE na všetkých pásmach s výkonom 50 W. 
Po roku 1956 museli mať všetky kolektívnej stanice ZO s povolením triedy B, samostatných operátorov triedy B a rádiových operátorov triedy C, ktorí mohli pracovať pod dohľadom ZO a PO. Tento stav trval až do roku 1993. 
     Potom sme sa vrátili k pôvodnej definícii rádioklubu ako právnickej osoby. ZO rádioklubu musí mať vlastné rádioamatérske povolenie a z rádioklubu môžu vysielať len operátori s vlastným povolením v rámci svojej triedy, plus rádioví operátori pripravujúci sa na skúšky OK pod dohľadom operátorov s vlastným povolením. 

V rokoch 1949-1952 boli na Slovensku tieto rádiokluby:


Rádioklub                                                                                                               Prvý ZO

OK3OBK, OK3KAB, neskorší OM3KAB, OM9HQ, Bratislava                         ZO OK3IA
OK3OFF, OK3KFF, neskorší OM3KFF, elektrofakulta SVŠT                             ZO OK3LA
OK3OBT, OK3KBT, Tesla Bratislava                                                                   ZO OK3ZX
OK3OBP, OK3KBP, CHZJD Bratislava                                                                RO Jano Horský
OK3OTR, OK3KTR, neskorší OM3KTR, Trnava                                                ZO OK3BF
OK3OMY, OK3KMY, neskorší OM3KMY, Malacky                                           RO Jamrich
OK3OBM, OK3KBM, Modra, neskorší OM3KBM Pezinok                                RO Lančarič
OK3OAS, OK3KAS, Nové Mesto nad Váhom                                                     ZO OK3DG
OK3OAB, OK3KBB, neskorší OM3KBB, Banská Bystrica                                 ZO OK3ID
OK3OPV, OK3KPV, neskorší OM3KPV
OK3OAC, OK3KAC,                                                                                             ZO OK3AL
OK3OTY, OK3KTY, Svit neskorší OM3KTY Poprad                                           ZO OK3QO
OK3OSI, OK3KSI, Košice                                                                                     ZO OK3RD
OK3OUS, OK3KUS, Košice
OK3OVP, OK3KVP, Prešov
OK3OZA, OK3KZA, neskôr OM3KZA, Žilina

Poznáka: Keď mal ZO vlastnú koncesiu, tak išlo o klasickú kolektívnu stanicu triedy B, keď bol ZO len RO išlo o kolektívnu stanicu ZOK, triedy C.


     Vydaných koncesií bolo asi viac, ale iste máme v zozname prevažnú časť. 


Centrá rozvoja rádioamatérstva na Slovensku


     Do roku 1945 boli centrá rozvoja rádioamatérstva v Banskej Bystrici, v Novom Meste nad Váhom a v Bratislave. Po roku 1948 k nim pribudla Nitra, Košice a Trnava. Len na porovnanie, na Slovensku sme mali v roku 1948 42 koncesionárov a v Čechách ich mali vyše 650.


     Ďalšie podrobnosti z histórie rádioamatérstva v ČSR nájdete v spomínanej knihe [1] a v albume historických QSL lístkov  na adrese crk.cz - Elektronické publikace - Historické QSL lístky československých radioamatéru


[1] - Ing. Anton Mráz "Dokumenty z histórie rádioamatérstva v ČSR a na Slovensku do roku 1952"

[2] - PhDr. Jana Odrobiňáková "Slobodný slovenský vysielač. Povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici", www.muzeumsnp.sk/data/clanky/Slobodny_slovensky_vysielac.pdf 




Obľúbené príspevky z tohto blogu

História rádioklubu OM3KEU